Dovolenka 2009 - Alpy

     V piatok 31.7.2009 okolo 18.00 sme (Juraj a ja) po zdĺhavom balení nakoniec vyrazili. V Bratislave sme ešte nabrali benzín, kúpili rakúsku diaľničnú známku a kilometrovník sa začal točiť... Občas sme si urobili malú prestávku (pretože ja som sa zastavoval, aby som "ulovil kešky"). Okolo polnoci sme odbočili na malé odpočívadlo a snažili sa spať. Po chvíli sme to však vzdali a pokračovali ešte o kus ďalej. Keď sme boli niekde pred Mníchovom (pomyselná polovina cesty), predsa len sme znovu zastali a asi 1,5 hodiny si zdriemli, ale "cestovná horúčka" nám opäť nedala spať. Keď som zapol GPS, RDS-TMC  prijímač nás upozornil, že asi 10 km pred nami je búračka a teda že môžeme očakávať krátke zdržanie. Ta havária musela byť dosť veľká, pretože v protismere bola kolóna aut dlhá asi 5km v štyroch pruhoch. To upozornenie sa však týkalo i nášho smeru, pretože tam púšťali cez náš pruh autá. Keď sme šli okolo, práve si policajt už sadal do auta, takže všetko bolo už odstránené (a my sme to, vďaka Bohu, prespali). Juraj si vyskúšal na nemeckej diaľnici, kde je povolená neobmedzená rýchlosť, koľko mu vytiahne auto (ale vďaka rýchlostnému omezovaču) sme šli len 170 km/hod.

    V Lichtenštajnsku sme sa zastavili v malom mestečku Rofemberg (o ktorom som si myslel, že je hlavným mestom :-), kde som úspešne ulovil ďalšiu kešku.

    Po návrate do Švajčiarska, cesta už ubiehala rýchlo, i keď sme mali hodne zastávok, pretože sme chceli toho hodne vidieť, totiž cesta do Zermattu sa kľukatí krásnymi údoliami, ale vystúpi i do výšky asi 2500 m nad morom.

    Okolo 18.00 sme to zapichli pred Täsch, v campingovom tábore (N 46°5.144 a E 7°46.832). Po problematickom dohovore (ani ja ani Juru nevieme cudzie jazyky) sme sa ubytovali. Pred tým však sme uvideli dvoch borcov, že pijú české pivo a tak sme sa dali trochu do reči a oni nám podrobne vysvetlili, čo a jak v tábore. Tu sme sa zdržali len dve noci. Počasie nebolo ideálne. Najskôr sme mysleli, že vrch, ktorý je priamo nad táborom je Matternhorn, ale mýlili sme sa! Blízku kešku k táboru som nenašiel. Medzi prehánkami sme si urobili malé prechádzky okolo tábora. V nedeľu sme si urobili v stane omšu, potom sme peši šli do Täsch (o ktorom sme si však najskôr mysleli, že to už je Zermatt). Tu sme sa dlho snažili pochopiť, kde sa vlastne nachádzame. Keďže pršalo, celé dopoludnie sme sedeli v čakárni na vlakovej stanici. Zistili sme, že švajčiarske ceny sú pre nás moc vysoké. Dohodli sme sa však, že zajtra ak bude pekné počasie, pôjdeme za 80e lanovkou pod Matternhorn. Keď prestalo pršať a vykuklo zase slnko, pokračovali sme peši smerom do Zermattu, ale dlho sme sa neradovali a kým sme vytiahli pršiplášte, zmokli sme. Vrátili sme sa do tábora. V pondelok sme zbalili stan (auto však nechali v campingu, pretože tu sa jazdí len na povolenie) a miestnym taxi vyšli do Zermattu. Je to umelé mesto, v podstate vybudované len pre komerčné účely. Zaujímavosťou je, že tu jazdia len elektromobily. Matternhorn sa nám ukázal len na chvíľu, takže nemalo cenu ísť lanovkou hore a preto sme sa rozhodli pokračovať v ceste do Francie...

    Do Chamonix sme prišli okolo 3 hodiny po poludní. Obišli sme niekoľko campingov, ale nakoniec zvíťazil (cena a služby) v Les Bossons camping Les Marmottes (45°54.371 a 6°50.162). Z tých ich názvov "Les" sme mali zozačiatku dobrý chaos. Keď sme sa konečne rukami-nohami dohodli s vedením campingu, rozložili stan a vydali sa na prvú "okružnú cestu" po okolí. Dlho sme krúžili po uličkách Chamonix, aby sme našli turistické informačné centrum. Chceli sme zaparkovať v krytých garážach (hodina zadarmo), automat bol pokazený, tak Juraj jazdil po meste, ja som sa peši vydal hľadať infocentrum. Keď som ho konečne našiel, bolo už zatvorené (aspoň som vedel otváracie časy :-). V utorok sme ráno sadli do auta a vydali sa do Les Houches, kde sme si kúpili týždenný multipas (výborná vec!) a hneď sa vyviezli lanovkou na Prarion (1900 m.n.m.). Tu sa nám otvoril nádherný výhľad na masív M.Blancu. Kým Juro fotil, ja som si odskočil na kešky. Keď sme sa nadívali na peknú panorámu, peši sme zišli do sedla, kde sme mali v pláne vyviezť sa vláčikom Nid d´Aigle. Čakali sme 1,5 hodiny a keď vláčik prifrčal, zistili sme, že nemáme rezerváciu, tak nás tam nepustili :-( Potom sme 45min šliapali späť k lanovke a ja som sa rozhodol, že dnes je optimálne počasie na plánovaný výstup na M.Blanc...

    Zbalil som si baťoh, Juraj ma odviezol k vláčiku do Le Fayet. Po hodinovej ceste zubačkou, som vystúpil pod Glacierom de Bionnassay. Z nadmorskej výšky 2380 m.n.m. (bolo okolo 18.00) som sa vydal po skalách tzv. "klasickou cestou" smerom k vrcholu M.Blancu. Najskôr som obdivoval kamzíky, potom som pri vybuchnutej bombe z 2.svetovej vojny hľadal kešku (nenašiel :-( a keďže sa začalo už stmievať, pridal som do kroku. Cesta z obyčajného turistického chodníku pozvoľna prechádzala do kamenistého suťoviska, potom do strmého skalnatého terénu. Plánoval som, že prvý bivak budem mať pri chate Gouter, ale bol som rád, keď po 22.00 som konečne vyšiel aspoň k chate Tete Rousse (3167 m.n.n). Pri svetle čelovky postavil stan. Prekvapilo ma, že spím "v slovenskom gete" (niekoľko stanov Slovákov, čo sa už vracali domov). Nebol som však posledný, čo prišiel. V podstate celú noc prichádzali a odchádzali turisti, takže sa moc spať nedalo. Okolo mňa fučal silný vietor (prefukoval mi stan) a bolo asi kúsok pod nulou (potôčky z topiaceho sa ľadovca boli ráno zamrznuté).Väčšina vstávala okolo 2 a keď sa človek pozrel hore na M.Blanc, bolo vidieť "svetelného hada" tých, čo šli hore alebo dole. Ja som to nechcel riskovať, tak som odchádzal až o 6.00. Čakal ma asi najťažší úsek cesty a pretože som sa moc dobre nevyspal (kamene, vietor, prechádzajúci ľudia, mráz, nadmorská výška), výšľap bol pre mňa vyčerpávajúci. Strmé skalné bloky, miestami zaistené feráty (človek sa musel naviazať na oceľové lano), často padajúce kamene, miestami ľad,... to bol pohľad smerom hore. Z posledných síl som sa o 10.30 dostal k chate Dome de Gouter (3817 m.n.m.). Plánoval som, že tam prespím a budem pokračovať, ale nebolo pre mňa miesto a bivakovať je tam zakázané, a keďže som už nemal síl a tiež nechcel spať na ľadovci (Vallot, 4360 m.n.m.), tak mi nezostávalo nič iné, iba si tam kúpiť polievku a vydať sa na náročnú cestu späť... Okolo 14.00 som sa dostal k Tete Rosse (a povedal som si, že chcem spať radšej už v campe), tak krok za krokom (mimochodom, boleli ma už hodne kolená!) som sa doslova "dovliekol" k zubačke. Nemilým prekvapením bolo, že všetky spiatočné vagóny boli obsadené. Vďaka jednému Slovákovi (hovoril po francúzsky) sa mi podarilo predsa len dostať sa do vláčiku. Vďaka únave a možná aj kvôli rýchlemu klesaniu (v podstate z 3800 na 580 m.n.m.) som nejako zazmätkoval a vystúpil o zástavku skôr. Juraj nakoniec musel pre mňa prísť autom.

    Kým ja som prežíval svoje dobrodružstvo pod M.Blancom, Juraj bol fotiť. Z Les Praz (1060 m.n.m) sa lanovkou vyviezol na Flegére a 1900 m peši (s fotografickým materiálom) vyšliapal do výšky 2360m.n.m. k plesu Lac Blanc.

    Vo štvrtok 6.8. sme mali skoro odpočinkový deň a využili ho na fotenie a pozretie si mesta. Lanovkou sme sa vyviezli na hrebeň oproti M. Blancu, na Brevent (2525 m.n.m.) a potom v Chamonix sme sa najedli v McDonaldu, prešli sa námestím, zablúdili tiež k aquaparku (ja som sa chcel ísť kúpať ale nakoniec z toho nebolo nič. Síce nie kvôli tomu, že práve tam zasahovali záchranári, ale nebolo dosť času a chuti). Videli sme tiež rafting na L´Arve. Večer si vychutnali pizzu pečenú na uhlí.

   V piatok, hneď ráno sme sa postavili do fronty (ale vďaka multipasu) sme sa dostali do lanovky bez problémov. Ta nás po prestupe vyviezla do výšky 3840m.n.m., na Aiguille du Midi. Tu sme si hneď zakúpili vstupenku na Helbronner (Taliansko) a asi 5km lanovkou sme sa dostali na Taliansku stranu. Tato lanovka poskytuje asi najkrajšie výhľady na celý masív M.Blancu a talianske Alpy. Po asi 2 hodinách sme sa vrátili na Midi a potom do Chamix.

    Stále sa už zhoršovalo počasie. V sobotu sme sa vyviezli zubačkou na Montenvers mer de Glace (1913 m.n.m.). Tu sme si pozreli prírodovedné múzeum, geologické múzeum a tiež "ľadovcovú jaskyňu" (umelo vyhĺbený tunel v ladovci). Potom sme ešte využili laovku a vyviezli sa na Les Grands Montets, do výšky 3275 m.n.m. Večer si znova pochutnali na dobrej pizzy.

    V nedeľu sme zašli do Les Houches na francúzsku omšu a potom sme auto nechali v Le Fayet a zubačkou vyšli (ja už po 2.- krát) na Nid d´Aigle. Tu sme 1,5 hodinové čakanie vyplnili "naháňaním" kamzíkov a potom sa zubačkou vrátili k autu a potom do campingu.

Rozhodli sme sa, že ešte využijeme už asi posledný slnečný deň (Juraj chcel fotiť západ a východ slnka) a preto sme sa pripravili na nocovanie v prírode. Znova sme sa vyviezli poslednou lanovkou na Brevent.  Stále sa zhoršovalo počasie. Vedeli sme, že príde búrka, ale predpokladali sme, že po búrke bude optimálne počasie na fotenie. Postavili si bivak, a večeru sme už skoro ani nestihli, pretože začalo silno pršať. Prišla i búrka, padal ľadovec a fučal veľmi silný vietor. Ja som bol úplne premoknutý. Keďže po 20.00 hodine vyhliadka na zlepšenie počasia stále nebola, rozhodli sme sa, že peši zostúpime dolu. Cesta po strmom svahu bola náročná, ale po polnoci sme sa predsa len dostali šťastne do stanu...

    V pondelok sme sa rozhodli, že predáme multipasy (zostával tam posledný deň a podarilo sa nám ich predať za 60e, takže sme mali 6 dní nie za 95e ale iba za 65 a teda v priemere nás deň vyšiel na11e a najlacnejšie lanovky boli myslím po 20e). Potom sme sa prechádzali po meste. Občas sme zmokli, potom sušili veci a večer sme sa zbalili a šli skoro spať.

    V utorok sme chceli vyraziť skôr, ale nakoniec sa nám to podarilo až o 8.30. Cestou som sa ešte niekoľkokrát zastavil na kešku, ale v podstate sme šli bez prestávky. Väčšiu prestávku sme si urobili v Linci, kde sme navštívili kamarátov zo Slovenska (boli sme na dobrej večery v juhoslovanskej reštaurácii a potom okolo 02 v noci sme sa dostali šťastne domov...

				15 min "film" fotiek si môžete stiahnuť tu :-)